Archív

Vzťah medzi percepciou globusu a kyslým laryngofaryngálnym refluxom podľa dvojkanálovej pH metrie s impedanciou.

AutoriĎuriček M, Bánovčin P, Nosáková L, Hyrdel R

Pracovisko: I.interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN Martin 

Abstrakt: 

Úvod: globus ako symptóm môže byť spojený s pažerákovou refluxovou chorobou/laryngofaryngálnym refluxom (LPR). K jeho rozvoju môže prispievať viscerálna hypersenzitivita a/alebo zmena funkčného stavu aferentných nervových zakončení v pažeráku/hypofaryngu v dôsledku refluxu. Vyslovili sme hypotézu, že medzi pacientami so symptómami LPR a s globom v porovnaní s Čítať viac »

Súčasné postupy v liečbe črevného zlyhania

AutoriZapotocká J, Gombošová L., Zakuciová M.

Pracovisko: I.interná klinika, pracovisko Trieda SNP 1, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

Abstrakt: 

Zlyhanie funkcie tenkého čreva z dôvodu extenzívnej resekcie má závažný medicínsky a psychosociálny dopad na pacienta. Dôvody krátkého reziduálneho zvyšku čreva sú najčastejšie masívne zrasty v dutine brušnej, Crohnova choroba tenkého čreva a ischemická choroba čriev. Najčastejším symptómom sú hnačky, chudnutie a alterácia psychického stavu. V terapii je nutný komplexný Čítať viac »

Prínos nových IFN free režimov pre pacientov s genotypom 1 chronickej hepatitídy C

AutoriKristián P., Virág L., Schréter I.

Pracovisko: Klinika infektológie a cestovnej medicíny, LF UPJŠ a UNLP Košice, SR

Abstrakt: 

Úvod: Registráciou nových antivirotík a prvých bezinterferónových (IFN free) režimov nastal v liečbe chronickej hepatitídy C (CHC) genotyp 1 (G1) významný pokrok v jej účinnosti. Cieľom práce je poukázať na doterajšie vlastné skúsenosti s touto liečbou. Čítať viac »

SIBO – naše skúsenosti s dychovým testom

AutoriLetkovský J.

Pracovisko: Gastroenterologická klinika SZU a UNB

Abstrakt: 

Syndróm bakteriálneho prerastania (SIBO) označuje súbor klinických prejavov u pacientov s bakteriálnym prerastaním kolonickej flóry v tenkom čreve. Kvantitatívnym kritériom pre diagnózu SIBO je prítomnosť >10⁵ CFU/ml duodenálneho aspirátu. Aj keď výskyt tohto syndrómu je v bežnej populácii nízky, u predisponovaných skupín pacientov môže dosahovať až 90 %. Spektrum príznakov Čítať viac »

Liekové poškodenie pečene pri chronických zápalových chorobách čreva: 1-ročná prospektívna observačná štúdia.

AutoriKoller T, Galambošová M, Filakovská S, Kubincova M, Hlavatý T, Tóth J, Krajčovičová A, Payer J

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

CIEĽ: Analýza 1-ročnej miery poškodenia pečene u pacientov so zápalovým ochorením čriev (IBD).

PACIENTI A METÓDY: Počas obdobia šiestich mesiacov boli zahrnutí po sebe idúci pacienti s IBD a kontrolnou návštevou v centre. Základné demografické údaje, fenotyp IBD a liečba IBD boli Čítať viac »

Má Crohnova choroba vplyv na zníženie fertility u žien?

AutoriKollerová J1, Koller T1, Kadlečková B2, Tóth J1, Hlavatý T1, Krajčovičová A1, Payer J1

Pracovisko: 1V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, 2 IBD centrum Assiduo

Abstrakt: 

Úvod: Nižšia fertilita u žien s Crohnovou chorobu v porovnaní so zdravými ženami je podľa starších štúdií známym dôsledkom Crohnovej choroby. V súčasnosti však nie je jasné akým spôsobom k redukovanej fertilite dochádza. Jedným z mechanizmov by mohla byť nižšia ovariálna rezerva.

Pacienti: Sledovanú skupinu tvorili po sebe nasledujúce ženy s Crohnovou chorobou vyšetrené v dvoch IBD centrách. Kontrolnú skupinu tvorilo 50 žien spárovaných na vek a BMI, bez anamnézy asistovanej reprodukcie.

Metódy: Všetci pacienti vyplnili osobný dotazník zameraný na parametre fertility, ako aj na fenotyp, aktivitu a liečbu Crohnovej choroby. Ovariálna rezerva bola meraná pomocou sérovej koncentrácie anti-mulleriánskeho hormónu (AMH). Sledované parametre sme porovnali medzi sledovanou a kontrolnou skupinou. U pacientiek s Crohnovou chorobou sme zisťovali vplyv fenotypu Crohnovej choroby a predchádzajúcej liečby na ovariálnu rezervu.

Výsledky: Súbor tvorilo 50 žien s Crohnovou chorobou a 50 kontrol. Porovnaním oboch skupín sme nepozorovali štatisticky významný rozdiel vo veku, v zastúpení žien do 30 rokov, v BMI, veku menarche, v užívaní antikoncepcie, v počte pôrodov, spontánnych potratov ani AMH (3.026 vs. 3.19, p=0.74), 54 vs. 52% žien malo optimálnu ovariálnu rezervu (AMH>2.27), a 23,7 vs. 19,23% malo nízku ovariálnu rezervu (AMH<0.68), rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky významné. Vek bol najsilnejším parametrom, ktorý ovplyvňoval ovariálnu rezervu v oboch skupinách. Miera poklesu AMH s vekom pri Crohnovej chorobe v porovnaní s kontrolami nebola rozdielna.  Nezistili sme signifikantný vplyv trvania choroby, typu postihnutia, zápalovej aktivity, ani typu podávanej liečby na mieru poklesu AMH. Zistili sme však výraznejší pokles AMH s vekom u pacientiek po IBD operácii v porovnaní s pacientkami bez anamnézy operácie (sklon -0,12 vs. -0,29, p=0,04) a trend ku výraznejšiemu poklesu AMH s vekom pri fenotype L2 (kolická forma, sklon -0,33 vs. -0,14, p=0,12). Pacientky staršie ako 30 rokov mali výraznejší pokles AMH s vekom, ak Crohnova choroba trvala viac ako 5 rokov (sklon -0,31 vs. -0,2, p=0,029).

Záver: Zistili sme, že pacientky s Crohnovou chorobou mali rovnakú ovariálnu rezervu v porovnaní s kontrolami, ako aj rovnakú mieru jej poklesu s vekom. Rýchlejší pokles ovariálnej rezervy s vekom sme zistili len u pacientiek po operácii a u žien starších ako 30 rokov s viac ako 5 ročným trvaním choroby.

Trombóza portálnej žily u pacientov s cirhózou pečene: výskyt, fenotyp, liečba a vplyv na prognózu v kohorte 462 pacientov

AutoriBareková Ľ, Adamcová-Selčanová S, Šváč J, Skladaný Ľ

Pracovisko: HEGITO, Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie II. internej kliniky SZU, FNsP F.D.Roosevelta, Banská Bystrica

Abstrakt: 

ÚVOD Cirhóza pečene, v súčasnosti v klinickej praxi nazývaná pokročilé chronické ochorenie pečene (ACLD), je charakterizovaná sklonom k trombózam v splanchnickom aj systémovom venóznom systéme. Výskyt trombózy portálnej žily (PVT) je 0,6 – 16%. Vplyv PVT na prognózu je závislý od jej stupňa, preto je podstatný konsenzus o klasifikácii PVT. Fenotyp je od asymptomatického po Čítať viac »

Fekálna mikrobiálna transplantácia v liečbe rekurentnej Klostrídiovej enterokolitídy.

AutoriSarvašová M1, Koščálová A. 1,2 , Stankovič I1

Pracovisko: 1Klinika infektológie a geografickej medicíny LFUK, SZU a UNB, 2Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava

Abstrakt: 

Podľa údajov, ktoré každoročne zverejňuje Úrad verejného zdravotníctva SR počet nákaz vyvolaných baktériou Clostridium difficile narastá. Vo všeobecnosti platí, že častá alebo dlhodobá hospitalizácia, užívanie antibiotickej liečby ale aj imunokompromitovaný status sú prediktívnymi faktormi rozvoja Klostrídiovej enterokolitídy (CDI). Klostrídiová enterokolitída sa rozvinie ako Čítať viac »

Rozdiel v expresii cytokínov v zapálenej a nezapálenej sliznici u pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva.

AutoriLešková Z, Krajčovičová A, Šturdík I, Koller T, Huorka M, Hlavatý T.

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

Etiopatogenéza  Crohnovej choroby (CD) a ulceróznej kolitídy  (UC) napriek intenzívnemu výskumu nie je doposiaľ známa. Nedávne štúdie poukazujú na rozdielny cytokínový profil CD a UC rovnako aj odlišné zastúpenie imunitných buniek.  Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať expresiu mRNA zápalových, regulačných a protizápalových cytokínov rovnako aj chemokínov a ich Čítať viac »

Variabilita autonómneho nervového systému pri funkčných poruchách gastrointestinálneho traktu

AutoriLipták P1, Mešťaník M2,3, Bánovčin P1, Tonhajzerová I3,2, Hyrdel R1

Pracovisko: 1Interná klinika – Gastroenterologická, Univerzitná nemocnica Martin, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin

2Martinské centrum pre biomedicínu, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin

3Ústav fyziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin

Abstrakt: 

Úvod: Funkčné poruchy gastrointestinálneho systému (FGIT) patria medzi najčastejšie ochorenia tráviaceho traktu s prevalenciou v rozvinutých krajinách až do 30 %. Ich etiopatogenéza nie je, aj napriek vedeckému pokroku známa. Predpokladá sa multifaktoriálny pôvod, ktorý vyúsťuje do neuro-imuno-humorálnej poruchy regulácie GITu. Autonómny nervový systém je považovaný za Čítať viac »