Originálna práca

Prínos nových IFN free režimov pre pacientov s genotypom 1 chronickej hepatitídy C

AutoriKristián P., Virág L., Schréter I.

Pracovisko: Klinika infektológie a cestovnej medicíny, LF UPJŠ a UNLP Košice, SR

Abstrakt: 

Úvod: Registráciou nových antivirotík a prvých bezinterferónových (IFN free) režimov nastal v liečbe chronickej hepatitídy C (CHC) genotyp 1 (G1) významný pokrok v jej účinnosti. Cieľom práce je poukázať na doterajšie vlastné skúsenosti s touto liečbou. Čítať viac »

Liekové poškodenie pečene pri chronických zápalových chorobách čreva: 1-ročná prospektívna observačná štúdia.

AutoriKoller T, Galambošová M, Filakovská S, Kubincova M, Hlavatý T, Tóth J, Krajčovičová A, Payer J

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

CIEĽ: Analýza 1-ročnej miery poškodenia pečene u pacientov so zápalovým ochorením čriev (IBD).

PACIENTI A METÓDY: Počas obdobia šiestich mesiacov boli zahrnutí po sebe idúci pacienti s IBD a kontrolnou návštevou v centre. Základné demografické údaje, fenotyp IBD a liečba IBD boli Čítať viac »

Má Crohnova choroba vplyv na zníženie fertility u žien?

AutoriKollerová J1, Koller T1, Kadlečková B2, Tóth J1, Hlavatý T1, Krajčovičová A1, Payer J1

Pracovisko: 1V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, 2 IBD centrum Assiduo

Abstrakt: 

Úvod: Nižšia fertilita u žien s Crohnovou chorobu v porovnaní so zdravými ženami je podľa starších štúdií známym dôsledkom Crohnovej choroby. V súčasnosti však nie je jasné akým spôsobom k redukovanej fertilite dochádza. Jedným z mechanizmov by mohla byť nižšia ovariálna rezerva.

Pacienti: Sledovanú skupinu tvorili po sebe nasledujúce ženy s Crohnovou chorobou vyšetrené v dvoch IBD centrách. Kontrolnú skupinu tvorilo 50 žien spárovaných na vek a BMI, bez anamnézy asistovanej reprodukcie.

Metódy: Všetci pacienti vyplnili osobný dotazník zameraný na parametre fertility, ako aj na fenotyp, aktivitu a liečbu Crohnovej choroby. Ovariálna rezerva bola meraná pomocou sérovej koncentrácie anti-mulleriánskeho hormónu (AMH). Sledované parametre sme porovnali medzi sledovanou a kontrolnou skupinou. U pacientiek s Crohnovou chorobou sme zisťovali vplyv fenotypu Crohnovej choroby a predchádzajúcej liečby na ovariálnu rezervu.

Výsledky: Súbor tvorilo 50 žien s Crohnovou chorobou a 50 kontrol. Porovnaním oboch skupín sme nepozorovali štatisticky významný rozdiel vo veku, v zastúpení žien do 30 rokov, v BMI, veku menarche, v užívaní antikoncepcie, v počte pôrodov, spontánnych potratov ani AMH (3.026 vs. 3.19, p=0.74), 54 vs. 52% žien malo optimálnu ovariálnu rezervu (AMH>2.27), a 23,7 vs. 19,23% malo nízku ovariálnu rezervu (AMH<0.68), rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky významné. Vek bol najsilnejším parametrom, ktorý ovplyvňoval ovariálnu rezervu v oboch skupinách. Miera poklesu AMH s vekom pri Crohnovej chorobe v porovnaní s kontrolami nebola rozdielna.  Nezistili sme signifikantný vplyv trvania choroby, typu postihnutia, zápalovej aktivity, ani typu podávanej liečby na mieru poklesu AMH. Zistili sme však výraznejší pokles AMH s vekom u pacientiek po IBD operácii v porovnaní s pacientkami bez anamnézy operácie (sklon -0,12 vs. -0,29, p=0,04) a trend ku výraznejšiemu poklesu AMH s vekom pri fenotype L2 (kolická forma, sklon -0,33 vs. -0,14, p=0,12). Pacientky staršie ako 30 rokov mali výraznejší pokles AMH s vekom, ak Crohnova choroba trvala viac ako 5 rokov (sklon -0,31 vs. -0,2, p=0,029).

Záver: Zistili sme, že pacientky s Crohnovou chorobou mali rovnakú ovariálnu rezervu v porovnaní s kontrolami, ako aj rovnakú mieru jej poklesu s vekom. Rýchlejší pokles ovariálnej rezervy s vekom sme zistili len u pacientiek po operácii a u žien starších ako 30 rokov s viac ako 5 ročným trvaním choroby.

Variabilita autonómneho nervového systému pri funkčných poruchách gastrointestinálneho traktu

AutoriLipták P1, Mešťaník M2,3, Bánovčin P1, Tonhajzerová I3,2, Hyrdel R1

Pracovisko: 1Interná klinika – Gastroenterologická, Univerzitná nemocnica Martin, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin

2Martinské centrum pre biomedicínu, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin

3Ústav fyziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Martin

Abstrakt: 

Úvod: Funkčné poruchy gastrointestinálneho systému (FGIT) patria medzi najčastejšie ochorenia tráviaceho traktu s prevalenciou v rozvinutých krajinách až do 30 %. Ich etiopatogenéza nie je, aj napriek vedeckému pokroku známa. Predpokladá sa multifaktoriálny pôvod, ktorý vyúsťuje do neuro-imuno-humorálnej poruchy regulácie GITu. Autonómny nervový systém je považovaný za Čítať viac »

Fekálna mikrobiálna transplantácia v experimentálnej kolitíde

AutoriLipták R, Gromová B, Celec P, Gardlík R

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Abstrakt: 

V súčasnosti sa veľa diskutuje o črevnej mikroflóre a o možnosti jej ovplyvnenia pomocou fekálnej mikrobiálnej transplantácie. Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) sa v klinike používa k liečbe rekurentnej infekcie C. difficile. Rovnako sa overuje účinnosť tejto metódy v liečbe zápalových črevných ochorení, kde dosahuje rôzne výsledky. Experimentálne sa táto metóda používa na Čítať viac »

Bakteriálne infekcie a hepatálna encefalopatia – analýza súboru

AutoriStrachan J., Bystrianska N, Adamcová-Selčanová S, Vnenčáková J, Sváč J, Skladaný Ľ.

Pracovisko: HEGITO, Hepatologické, gastroenterologické a transplantačné oddelenie II. internej kliniky SZU, FNsP F.D.Roosevelta, Banská Bystrica

Abstrakt: 

Úvod. Bakteriálne infekcie sú častou komplikáciou u pacientov s cirhózou pečene. Bakteriálne infekcie sú zároveň jedným z precipitačných faktorov rozvoja hepatálnej encefalopatie (HE) u pacientov s pokročilým chronickým ochorením pečene (ACLD). Infekcie zhoršujú prognózu pacientov s cirhózou pečene . Čítať viac »

Endoskopický manažment benígnych stenóz pažeráka

AutoriVeseliny E, Zakuciová M, Gombošová L.

Pracovisko: I.interná klinika, pracovisko Trieda SNP 1, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice

Abstrakt: 

Benígne stenózy pažeráka ostávajú naďalej pomerne častým endoskopickým nálezom. Tieto stenózy vznikajú vďaka širokej variabilite rôznych benígnych stavov. Najčastejším symptómom je dysfágia, ktorá sa obvykle objavuje, ak stenóza na viac ako 50% zužuje lúmen pažeráka. Z hľadiska terapie je väčšina benígnych stenóz pažeráka riešiteľná prostredníctvom jednoduchej dilatácie, Čítať viac »

Chirurgická liečba Crohnovej choroby – vlastné výsledky

AutoriSekáč J., Prochotský A., Mičulík L., Repáň M.

Pracovisko: II. chirurgická klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

Už dávno neplatí, že IBD je zriedkavé ochorenie.  „Tempora mutantur, et nos mutamur in illis.“ Čo však bohužiaľ platí naďalej napriek zlepšeniu diagnostických a terapeutických metód je to, že takmer polovica pacientov s Crohnovou chorobou vyžaduje resekciu črevnú v prvých 10 rokoch po diagnostikovaní ochorenia (Regueiro, 2017). A to stále nie je to najhoršie. Horšia správa je, že v Čítať viac »

Význam terapeutického monitorovania liečiv anti-TNF-alfa u pacientov s IBD

AutoriHlavatý T1, Krajčovičová A1, Bátovský M2, Greguš M1, Hlísta M3, Ďurina J4, Lešková Z1, Šturdík I1, Koller T1, Tóth J1, Huorka M1

Pracovisko: 1V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, 2 Gastroenterologická klinika SZU a UNB, 3FN Trenčín, 4FNsP Nové Zámky

Abstrakt: 

CIEĽ: Cieľom tejto štúdie bolo identifikovať vplyv klinických faktory a protilárok proti liečivu (ADA) na hladinu infliximabu (IFX) u pacientov s nešpecifickým zápalovým ochorením čriev (IBD). Čítať viac »

Vplyv testosterónu na aktivitu ochorenia u pacientov s IBD

Autori: Hlavatý T., Krajčovičová A., Kollerová J., Koller T., Lešková Z., Šturdík I., Payer J.

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

INDTRODUCTION Sex differences in the incidence and progression of inflammatory bowel diseases (IBD) have been reported in observational studies. The effect of testosterone on the pathogenesis of IBD is unknow. Čítať viac »