Liekové poškodenie pečene pri chronických zápalových chorobách čreva: 1-ročná prospektívna observačná štúdia.

AutoriKoller T, Galambošová M, Filakovská S, Kubincova M, Hlavatý T, Tóth J, Krajčovičová A, Payer J

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

CIEĽ: Analýza 1-ročnej miery poškodenia pečene u pacientov so zápalovým ochorením čriev (IBD).

PACIENTI A METÓDY: Počas obdobia šiestich mesiacov boli zahrnutí po sebe idúci pacienti s IBD a kontrolnou návštevou v centre. Základné demografické údaje, fenotyp IBD a liečba IBD boli zaznamenané pri vstupe. Aktivita aminotransferáz (AT) ALT, AST, ALP a gama-glutamyl transpeptidázy (GGT) bola stanovená pri vstupe, 3 mesiace pred vstupom do štúdie a prospektívne každé 3 mesiace po dobu 1 roka. Poškodenie pečene bolo preddefinované ako: stupeň 1 pri elevácii ALT 1-3 násobok hornej hranice normálu (ULN), stupeň 2 pri ALT> 3 × ULN, hepatocelulárne poškodenie pri ALT> 2 × ULN, cholestatická poškodenie pri súčasnej GGT a ALP elevácii> ULN. Pretrvávajúce poškodenie bolo definované ako zvýšenie AT pri viac ako jednom meraní. Rizikové faktory poškodenia pečene boli identifikované medzi demografickými parametrami, fenotypom ochorenia a liečbou IBD v univariantnej aj multivariantnej analýze. Nakoniec boli zhodnotené následky poškodenia pečene na manažment IBD hodnotené v prípadoch s pretrvávajúcim hepatocelulárnym alebo cholestatickým poškodením.

VÝSLEDKY: Do súboru sme zaradili 251 pacientov s 917 meraniami ALT a 895 meraniami ALP a GGT. Za obdobie jedného roka bolo zistené poškodenie pečene 1. stupňa u 66 (26,3%), 2. stupňa v 5 prípadoch (2%) a hepatocelulárne poškodenie u 16 pacientov (6,4%). V 4 prípadoch sa zistilo pretrvávajúce hepatocelulárne poškodenie. Cholestáza sa objavila v 11 prípadoch (4,4%) a pretrvala počas celého sledovaného obdobia v 1 prípade. V multivariantnej analýze bolo hepatocelulárne poškodenie spojené s BMI (OR = 1,13, 1,02-1,26), steatózou pečene (OR = 10,61, 2,22-50,7), trvaním IBD (1,07, 1,00-1,15) a sólo liečbou infliximabom (OR = 4.57, -15,7). Cholestatické poškodenie pečene bolo spojené s predchádzajúcou resekciou čreva (OR = 32,7, 3,18-335), vyšším CRP (OR = 1,04, 1,00-1,08) a sólo liečbou azatioprínom (OR = 10,27, 1,46-72,3). V jednom prípade s prechodným hepatocelulárnym poškodením bola dávka azatioprinu znížená. V 4 prípadoch s pretrvávajúcim hepatocelulárnym poškodením boli najpravdepodobnejšie príčiny steatóza pečene, alebo alkohol, liečba IBD pokračovala bez zmeny. V jednom prípade pretrvávajúceho cholestatického poškodenia sa nezistili žiadne príznaky portálnej hypertenzie a liečba infliximabom pokračovala.

ZÁVER: Poškodenie pečene pri IBD bolo časté, prevažne prechodné a zriedkavo malo vplyv na manažment IBD. Infliximab alebo azatioprin sa však potvrdili ako rizikové faktory poškodenia pečene, čo poukazuje na potrebu pravidelného monitorovania aminotransferáz u pacientov liečených týmito liekmi.