Úloha deoxyribonukleáz v gastrointestinálnom trakte

AutoriGromová B, Janovičová Ľ, Drobná D, Lipták R, Gardlík R, Celec P

Pracovisko: Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Abstrakt: 

Pri zápalových ochoreniach gastrointestinálneho traktu dochádza k poškodeniu tkaniva aj k bunkovej smrti a následnému uvoľňovaniu DNA, ktorá sa nazýva extracelulárna DNA (ecDNA). Boli preukázané proinflamačné vlastnosti ecDNA aktiváciou receptorov vrodenej imunity. Deoxyribonukleázy (DNázy) štiepia fosfodiesterové väzby DNA. Exogénne DNázy v animálnych modeloch mali protizápalové účinky. Zatiaľ nie je známe do akej miery môže endogénna aktivita DNáz ovplyvňovať riziko zápalových ochorení. Cieľom tejto práce bolo porovnať DNázovú aktivitu v rôznych častiach gastrointestinálneho traktu a ich obsahu u zdravých laboratórnych myší. Na experiment sme použili 20 dospelých zdravých myší outbredného CD1 kmeňa (10 samíc a 10 samcov). Endogénna DNázová aktivita jednotlivých častí GITu a ich obsahov bola analyzovaná pomocou radiálnej difúzie. Sledoval sa vplyv homogenátu orgánov aj obsahov na aktivitu exogénnej DNázy. Na základe výsledkov z meraní DNázovej aktivity v orgánoch aj ich jednotlivých obsahoch gastrointestinálneho traktu sa ukázala rozsiahla variabilita s klesajúcou tendenciou v smere k distálnemu koncu. Neboli pozorované pohlavné rozdiely. Objavila sa však vysoká interindividuálna variabilita. Nízka endogénna DNázová aktivita by mohla prispievať k patogenéze prejavu chronických zápalových ochorení čreva, najmä u ulceróznej kolitídy. Naše experimenty ukázali, že aktivita DNázy je rozlične inhibovaná v rôznych častiach gastrointestinálneho traktu. Túto skutočnosť je možné využiť pri optimalizácii prípravy cielených lokálnych terapeutík založených na DNáze a účinkujúcich v danej časti gastrointestinálneho traktu. Presnejšie stanovenie DNázovej aktivity v jednotlivých úsekoch by mohlo v budúcnosti výrazne pomôcť pri rôznych zápalových ochoreniach a zlepšiť tak ich prognózu. Úlohu DNázy ako aj determinanty jej interindividuálnej variability budeme skúmať v nasledujúcich experimentoch.

Táto práca bola podporená grantom MŠVVaŠ VEGA 1/0204/17