Tag: IBD

Vplyv fajčenia na expresiu mRNA cytokínov v sliznici pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniam čriev

AutoriLešková Z., Krajčovičová A., Šoltys K., Šturdík I.,  Koller T., Payer J., Hlavatý T.

Pracovisko: V.interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitná nemocnica Bratislava

Katedra molekulárnej biológie, Prírodeovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Abstrakt:

Fajčenie je známy rizikový faktor Crohnovej (CD) a protektívnym faktorom ulceróznej kolitídy (UC). Patomechanizmus pôsobenia fajčenia nie je presne známy.

Cieľom našej štúdie bolo analyzovať vplyv fajčenia na  expresiu mRNA zápalových, regulačných a protizápalových cytokínov, rovnako aj chemokínov a ich receptorov v sliznici čreva u pacientov s CD a UC. Realizovali sme prierezovú štúdiu. Súbor pacientov tvorilo 87 pacientov ms CD a UC,   sledovaných v IBD centre V. Internej kliniky LFUK a UNB. U každého pacienta sme zaznamenali Čítať viac »

Dynamika extracelulárnej DNA v myšacom modeli ulceróznej kolitídy

AutoriMarônek M., Gromová B., Lipták R., Čechová B., Konečná B., Gardlík R.

Pracovisko: Ústav Molekulárnej Biomedicíny, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Abstrakt:

Úvod. Extracelulárna DNA (ecDNA) predstavuje DNA nachádzajúcu sa mimo buniek a podľa pôvodu sa delí na jadrovú (ncDNA), mitochondriálnu (mtDNA) a bakteriálnu (bacDNA). Doteraz však nebolo jednoznačne potvrdené, či ecDNA stúpa následkom zápalu alebo zápal vzniká ako dôsledok stúpajúcej ecDNA. Naším cieľom bolo stanoviť dynamiku koncentrácie ecDNA počas animálneho modelu ulceróznej kolitídy. Čítať viac »

Úloha deoxyribonukleáz v gastrointestinálnom trakte

AutoriJanovičová Ľ., Drobná D., Lipták R., Gardlík R., Celec P.

Pracovisko: Ústav Molekulárnej Biomedicíny, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Abstrakt:

Patogenéza zápalových chorôb gastrointestinálneho traktu (GIT) ako ulcerózna kolitída alebo Crohnová choroba, nie je presne známa. Doterajšie poznatky naznačujú určité spojenie extracelulárnej DNA so vznikom, prípadne progresiou choroby, nakoľko po bunkovej smrti dokáže pôsobiť proinflamačne. Deoxyribonukleázy (DNázy) štiepia fosfodiesterové väzby DNA. Exogénne DNázy ukazujú v animálnych modeloch protizápalové účinky avšak, endogénna aktivita DNáz nie je zatiaľ známa. Cieľom tejto práce bolo popísať DNázovú aktivitu v jednotlivých tkanivách a príslušných Čítať viac »

Prevalencia a rizikové faktory cholelitiázy u Crohnovej choroby

AutoriŠturdík I., Krajčovičová A., Lešková Z., Decká R., Černotová V., Tóth J., Koller T., Huorka M., Payer J., Hlavatý T.

Pracovisko: V.interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitná nemocnica Bratislava

Abstrakt:

ÚVOD:  Cholelitiáza sa u pacientov s Crohnovou chorobou (CD) vyskytuje častejšie ako v zdravej populácii. Príčina tohto rozdielu nebola uspokojivo vysvetlená a nie sú ani presne známe jej rizikové faktory (RF). Prevalencia cholelitiázy u IBD pacientov na Slovensku nebola doteraz preskúmaná.

CIEĽ: Cieľom bolo stanoviť prevalenciu cholelitiázy u CD pacientov, porovnať prevalenciu s kontrolnou skupinou a zanalyzovať RF vzniku cholelitiázy.
Čítať viac »

Chirurgická liečba nešpecifických zápalových ochorení na Slovensku v roku 2017

AutoriŠturdik I., Jalali Y., Krajčovičová A., Koller T., Tóth J., Huorka M., Hlavatý T.

Pracovisko: V.interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitná nemocnica Bratislava

Abstrakt: 

ÚVOD: Chirurgická liečba nešpecifických zápalových ochorení čriev (IBD) je veľmi špecifická a náročná na erudíciu aj skúsenosti. Je dôležité mať prehľad, ktoré pracoviská sa cielene IBD chirurgii venujú. Pracovná skupina pre IBD Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti rozoslala dotazník ohľadne rozsahu poskytovanej špecializovanej IBD chirurgickej liečby. Na základe odpovedí sme Čítať viac »

Validácia slovenskej verzie sIBDQ u pacientov s Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou

AutoriJalali Y., Šturdik I., Krajčovičová A., Koller T., Tóth J., Payer J., Huorka M., Hlavatý T.

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitná nemocnica Bratislava

Abstrakt: 

Kvalita života závislá od zdravia (HRQoL) je dôležitým ukazovateľom vnímania choroby zo strany pacienta. IBD dotazník je široko používaný na hodnotenie HRQoL u pacientov s nešpecifickým zápalovým ochorením čreva. Tento dotazník bol akceptovaný a validovaný v niekoľkých jazykoch. Cieľom našej štúdie bolo využiť metódy a kritériá, ktoré boli už použité v niekoľkých Čítať viac »

Liekové poškodenie pečene pri chronických zápalových chorobách čreva: 1-ročná prospektívna observačná štúdia.

AutoriKoller T, Galambošová M, Filakovská S, Kubincova M, Hlavatý T, Tóth J, Krajčovičová A, Payer J

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

CIEĽ: Analýza 1-ročnej miery poškodenia pečene u pacientov so zápalovým ochorením čriev (IBD).

PACIENTI A METÓDY: Počas obdobia šiestich mesiacov boli zahrnutí po sebe idúci pacienti s IBD a kontrolnou návštevou v centre. Základné demografické údaje, fenotyp IBD a liečba IBD boli Čítať viac »

Má Crohnova choroba vplyv na zníženie fertility u žien?

AutoriKollerová J1, Koller T1, Kadlečková B2, Tóth J1, Hlavatý T1, Krajčovičová A1, Payer J1

Pracovisko: 1V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava, 2 IBD centrum Assiduo

Abstrakt: 

Úvod: Nižšia fertilita u žien s Crohnovou chorobu v porovnaní so zdravými ženami je podľa starších štúdií známym dôsledkom Crohnovej choroby. V súčasnosti však nie je jasné akým spôsobom k redukovanej fertilite dochádza. Jedným z mechanizmov by mohla byť nižšia ovariálna rezerva.

Pacienti: Sledovanú skupinu tvorili po sebe nasledujúce ženy s Crohnovou chorobou vyšetrené v dvoch IBD centrách. Kontrolnú skupinu tvorilo 50 žien spárovaných na vek a BMI, bez anamnézy asistovanej reprodukcie.

Metódy: Všetci pacienti vyplnili osobný dotazník zameraný na parametre fertility, ako aj na fenotyp, aktivitu a liečbu Crohnovej choroby. Ovariálna rezerva bola meraná pomocou sérovej koncentrácie anti-mulleriánskeho hormónu (AMH). Sledované parametre sme porovnali medzi sledovanou a kontrolnou skupinou. U pacientiek s Crohnovou chorobou sme zisťovali vplyv fenotypu Crohnovej choroby a predchádzajúcej liečby na ovariálnu rezervu.

Výsledky: Súbor tvorilo 50 žien s Crohnovou chorobou a 50 kontrol. Porovnaním oboch skupín sme nepozorovali štatisticky významný rozdiel vo veku, v zastúpení žien do 30 rokov, v BMI, veku menarche, v užívaní antikoncepcie, v počte pôrodov, spontánnych potratov ani AMH (3.026 vs. 3.19, p=0.74), 54 vs. 52% žien malo optimálnu ovariálnu rezervu (AMH>2.27), a 23,7 vs. 19,23% malo nízku ovariálnu rezervu (AMH<0.68), rozdiely medzi skupinami neboli štatisticky významné. Vek bol najsilnejším parametrom, ktorý ovplyvňoval ovariálnu rezervu v oboch skupinách. Miera poklesu AMH s vekom pri Crohnovej chorobe v porovnaní s kontrolami nebola rozdielna.  Nezistili sme signifikantný vplyv trvania choroby, typu postihnutia, zápalovej aktivity, ani typu podávanej liečby na mieru poklesu AMH. Zistili sme však výraznejší pokles AMH s vekom u pacientiek po IBD operácii v porovnaní s pacientkami bez anamnézy operácie (sklon -0,12 vs. -0,29, p=0,04) a trend ku výraznejšiemu poklesu AMH s vekom pri fenotype L2 (kolická forma, sklon -0,33 vs. -0,14, p=0,12). Pacientky staršie ako 30 rokov mali výraznejší pokles AMH s vekom, ak Crohnova choroba trvala viac ako 5 rokov (sklon -0,31 vs. -0,2, p=0,029).

Záver: Zistili sme, že pacientky s Crohnovou chorobou mali rovnakú ovariálnu rezervu v porovnaní s kontrolami, ako aj rovnakú mieru jej poklesu s vekom. Rýchlejší pokles ovariálnej rezervy s vekom sme zistili len u pacientiek po operácii a u žien starších ako 30 rokov s viac ako 5 ročným trvaním choroby.

Rozdiel v expresii cytokínov v zapálenej a nezapálenej sliznici u pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva.

AutoriLešková Z, Krajčovičová A, Šturdík I, Koller T, Huorka M, Hlavatý T.

Pracovisko: V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

Etiopatogenéza  Crohnovej choroby (CD) a ulceróznej kolitídy  (UC) napriek intenzívnemu výskumu nie je doposiaľ známa. Nedávne štúdie poukazujú na rozdielny cytokínový profil CD a UC rovnako aj odlišné zastúpenie imunitných buniek.  Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať expresiu mRNA zápalových, regulačných a protizápalových cytokínov rovnako aj chemokínov a ich Čítať viac »

Extracelulárna DNA ako potencionálny prognostický a terapeutický marker u pacientov so zápalovým ochorením čreva

AutoriTomová K1, Lešková Z2, Hlavatý T2, Konečná B1

Pracovisko: 1Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta UK v Bratislave, 2V. interná klinika Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava

Abstrakt: 

Zápalové ochorenia čreva majú vzrastajúcu incidenciu. Presná patogenéza nie je presne známa. Niekoľko štúdií popísalo, že počas poškodenia tkanív alebo bunkovej smrti vzrastá extracelulárna DNA (ecDNA). EcDNA je mimobunková DNA, ktorej prítomnosť bola dokázaná v plazme ako možná imunogénna, a tiež možno potenciálna príčina chorôb. Aktivita DNázy môže čiastočne Čítať viac »